Tábor 2006, Zlatnícka dolina.

 

1./ Plačú moje modré oči, vietor mraky rozháňa,

viem, že môj sen v daždi končí, blíži sa čas čakania.

Zostanú len prázdne chvíle, pieseň, ktorú nedohral.

Táborové rána milé, blednú v mojich spomienkach.

 

2./ Skaut, čo ukradol mi srdce, býval v stane oproti,

Cítila som niečo vrúcne, ten čas už sa nevráti.

Krásnych desať dní to bolo, dýchali sme spolu vzduch.

Pomáhal mi cez prekážky, len dotykom svojich rúk.

 

3./ Uzlovanie, morzeovku, skúšali sme mnoho dní,

Až sme dorazili spolu, na stanicu lúčení.

Snívala som, že mi povie: prídem, tak sa zatiaľ maj !

On však zbalil veci svoje, a odišiel kamsi v diaľ.

 

4./ Plačú moje modré oči, vietor mraky rozháňa,

viem, že môj sen v daždi končí, blíži sa čas čakania.

Zostanú len prázdne chvíle, pieseň, ktorú nedohral.

Táborové rána milé, blednú v mojich spomienkach.