Tábor 2006, Zlatnícka dolina.
1./ Plačú moje modré oči, vietor mraky rozháňa,
viem, že môj sen v daždi končí, blíži sa čas čakania.
Zostanú len prázdne chvíle, pieseň, ktorú nedohral.
Táborové rána milé, blednú v mojich spomienkach.
2./ Skaut, čo ukradol mi srdce, býval v stane oproti,
Cítila som niečo vrúcne, ten čas už sa nevráti.
Krásnych desať dní to bolo, dýchali sme spolu vzduch.
Pomáhal mi cez prekážky, len dotykom svojich rúk.
3./ Uzlovanie, morzeovku, skúšali sme mnoho dní,
Až sme dorazili spolu, na stanicu lúčení.
Snívala som, že mi povie: prídem, tak sa zatiaľ maj !
On však zbalil veci svoje, a odišiel kamsi v diaľ.
4./ Plačú moje modré oči, vietor mraky rozháňa,
viem, že môj sen v daždi končí, blíži sa čas čakania.
Zostanú len prázdne chvíle, pieseň, ktorú nedohral.
Táborové rána milé, blednú v mojich spomienkach.