Najsevernejší kút našej domoviny Horná Orava, obec pod úpätím Babej hory. Sem smerovali naše prvé kroky začiatkom letnej skautskej výpravy 29.07.2017. Bolo nás 17 statočných, ktorí sme z chaty Slaná voda v druhý deň výpravy v skorých ranných hodinách vydali na najvyšší vrchol Oravských Beskýd Babia hora / 1725 m.n.m./. Na vrchole sme sa kochali v nádhernom kruhovom výhľade na slovenskú aj poľskú krajinu. Jedným z odpočinkových miest aj na spiatočnej ceste bola lúka pri legendárnej Hviezdoslavovej horárni. Napriek dlhej a náročnej trase sme večer usúdili , že stálo to za námahu. Predsa nevyjsť na Babiu horu a byť na Orave, ako by ste nevystúpili na Kriváň vo Vysokých Tatrách. V pondelok 31.07.2017 sme sa presúvali s autobusmi do čarokrásnej prírody Západných Tatier. Cestou sme mali možnosť zhliadnuť aj impozantnú Oravskú priehradu, po čase sa pred nami rozprestreli v plnej kráse Roháče.
Ubytovanie počas ďalších dní nášho pobytu sme mali zabezpečené v obci Zuberec , hotel Tatrawest. Každé ráno sme vychádzali z tohto útulného miesta na naše potulky. Písal sa 1. Augustový deň, vítalo nás krásne slnečné ráno s jasnou modrou oblohou. Po výdatných a chutných raňajkách sme sa vybrali na Zverovku, odkiaľ nás viedli kroky k Ťatliakovej chate. Tu sme sa rozhodli kráčať ďalej po turistickom chodníku označeným zelenou farbou. Po miernom stúpaní nás privítala krása z jedných Roháčskych plies. Roháčske plesá s rozlohou 452 ha v okolí so zachovaným vysokohorským spoločenstvom- smreky, kosodrevina. Krásu týchto plies znásobili okolité vrchy Roháčov- Rákoň, Volovec, Ostrý Roháč, Plačlivá, Baníkov. Doprevádzali nás so svojou veľkosťou počas cesty popri Roháčskych plesách, ktorá miestami bola dosť náročná na bezpečnosť, ale aj na fyzickú kondíciu. Hore do vrchu k poslednému pliesku sme to zvládli všetci: Gordon, Orim, Srnka, Lišiak, Ria, Vlčica, Pipii, Bocian, Veverička, Krtko, Svišť, Sova,Kuvik, Marika, no aj stále zaostávajúca Ema, Myška a Panda. Hurá, už len cesta dole kopcom. Väčšina z nás sa potešila, že pochod povedie už len dole kopcom. My skúsenejší sme však vedeli, že nás nečaká vôbec príjemná cesta. Kráčali sme 3 hod chodníkom stále smerom dole značne rozbitým, šmykľavým sutinovým terénom a sem tam cez ostré balvany a kamene. Aj to patrí k vysokohorskej turistike. Samozrejme sme museli sledovať každý svoj krok, stačilo by malé zaváhanie a mohlo to dopadnúť zle. Tempo dole do doliny sa veľmi spomalilo, no a po príchode k Roháčskemu vodopádu bolo nám už jasné, že posledný autobusový spoj na Zverovke nestihneme. Nemali sme sa kam náhliť, preto sme si dali čas na prehliadku vodopádu padajúceho z 23 m výšky. Pekný zážitok. Tak ako sme predpokladali, tak sa aj stalo. Autobus už bol preč a nás po celodennej namáhavej túre čakal ešte 13 km pochod. Nikto z nás nefrflal. Každý sme asi mysleli len na jedno- na dobré jedlo – večeru a prísť tam na čas. Asi po 11 km sme si urobili krátku prestávku, dobili sme si energiu z posledných zásob- rozdala som posledné mentolky. Čakala nás ešte asi 15 minútová cesta k odbočke z hlavnej cesty k hotelu. Chodníček tam viedol voňavým smrekovým lesom. Nedá sa slovami popísať radosť našich skautov a vĺčat, keď som im povolila vstup na chodník k hotelu do lesa, že nemusia čakať na zaostávajúcich členov výpravy. Hurónsky krik radosti a zbesilý beh, smreky v lese sa otriasali od cvalu našich statočných výpravárov. Mierne zaostávajúci Orim v tej sekunde chytil druhý dych a ako spomalený bežec letel vzduchom vpred. Po výdatnej večery sme si našli čas aj na spoločné prehodnotenie našich vydarených potúlok po prírode a potom už len pravidelná večierka.
V ďalší deň sme sa venovali relaxu v krásnom prostredí a v liečivých vodách termálneho kúpaliska Oravice. Dobre sme sa tu všetci vyšantili do sýtosti- vodný tobogan, vodné trisky, pobyt v morských vlnách nám dodali novú energiu. Po výbornom relaxe sme využili teplý večer na prechádzku lesom smerom pod bralnatý Sivý vrch. Pred večierkou sme si zahrali turnaj v stolnom tenise, v hre biliard a podaktorí sa vybrali hrať tenis pri reflektoroch. Ďalší super deň za nami.
Nový deň nás vítal znova s vysokými teplotami / 32 st./, Slnko statočne hrialo. Chceli sme sa ochladiť v novootvorenej Brestovskej jaskyni, ale kvôli nadmernému záujmu neboli už voľné vstupenky. Odporučili nám objednať si 3 týždne vopred. Zavítali sme do neďalekého skanzenu Oravskej dedinky, kde nás bolo už 19, pricestovala za nami Baša a Ann/ Bocianová priateľka /. Bašu som poverila s touto exkurziou a svojej úlohy sa ujala na 200%, veľmi dôkladne. Najviac však našich skautov zaujímali suveníry v oravskom štýle. Konečne mali svoje dušičky na pravom mieste. Ako by mohli prísť domov bez darčeka pre Mamičku či súrodenca ? Počas celo dennej prednáške sme veľmi vyhladli a hlavne celý týždeň sme si chutili na originálne bryndzové halušky. Tak sme vkročili do správnej koliby, kde sme si dali chutnať.
Nadmerné horúčavy trvajúce celé dni a teplé noci nás vyčerpávali, no predsa nám nedalo zostať sedieť v chládku. Predposledný deň výpravy sme si dali za cieľ výstup na Predný Salatín/1624 m.n.m./. Do sedla pod Spálený žľab sme sa vyviezli s lanovkou a odtiaľ sme pokračovali náročnými serpentínami na vrchol. Nádherný kruhový výhľad na Roháče, Liptovskú kotlinu, Malú Fatru sme pozorovali však krátko. Aj plánovanú hrebeňovú túru na Brestovú sme museli zrušiť kvôli zakrádajúcim sa búrkovým mrakom. Nič sa nedalo robiť, bezpečnosť je prvoradá, pomalým zostupom sme skončili svoju púť v Roháčskej doline na Zverovke. Do príchodu autobusu sme si prezreli prítomný Oravský Symbolický cintorín.
Deň sa pomaly končil a končila sa pomaly aj naša letná skautská výprava. Zostal už len čas na rozlúčkové posedenie, ktoré sme si osladili so sladkými veterníkmi , pre ktoré sme odbehli spolu Baša, Pipii a Marika do neďalekej cukrárne / 6 km /. Počasie nám prialo, Slnko hrialo až nad očakávanie, čo po niekoľko hodinových pobytoch v lone čistej oravskej prírody bolo na nás aj vidieť. Na stanici v Malackách 6.8.2017 vystúpilo z vlaku 17 černoškov, zdraví, veselí a spokojní. Prežili sme spolu super týždeň, spoznali sme ďalší čarokrásny kút našej vlasti.
„ Aká si mi krásna….. aká si mi krásna, ty rodná zem moja…“
Marika- organizátor letnej skautskej výpravy / Babia hora , Orava /
